100% ONLINE kurz Alergie a Intolerancie

Ako odlíšim alergiu a intoleranciu na potraviny?

Alergická reakcia skorého typu je najčastejšie sa vyskytujúcim typom alergia a patria sem aj potravinové alergie. Premrštená reakcia imunitného systému sa dostaví prakticky ihneď po kontakte s alergénom – v priebehu niekoľkých sekúnd až minút. Pri potravinách veľmi záleží na množstve skonzumovaného alergénu – preto pri potravinách uvádzame, že reakcia alergického typu je pozorovaná do hodiny po konzumácii jedla s alergénom. U alergickej reakcie skorého typu sa vytvárajú Protilátky špecifické pre alergén triedy IgE a rozbieha sa reťazová reakcia. V dnešnej dobe je možné potravinovú alergiu veľmi spoľahlivo diagnostikovať. Nutričným riešením je alergény zo stravy vyradiť a dôsledne sledovať značenie potravín. Veľa však záleží na množstve alergénu, ktoré do tela prijmeme, malé množstvá vadiť hocikedy nemusia. Potravinových alergénov je 14 rôznych typov a skupín a popisuje ich Nariadenie EÚ č. 1169/2011, ktoré tiež uvádza nutnosť ich značenia na potravinách.

V praxi pozorujeme aj narastajúci počet tzv. skrížených potravinových alergií. Napríklad, ak je človek alergický na peľ, môže byť alergický aj na jablko – to je asi najbežnejšia v praxi pozorovaná skrížená alergia. Telo si totiž na základe podobnosti v zložení potraviny mylne myslí, že ide o alergén. Pretože alergie sú na látky bielkovinovej povahy a bielkovina je zložená z aminokyselín, stačí na to 50% zhoda v sekvencii aminokyselín tohto „iného“ alergénu. Dochádza k alergickej reakcii na slizniciach ústnej dutiny, jazyka a hltana. Dôjde k páleniu pier, jazyka, k svrbeniu aj opuchom poschodia a koreňa jazyka, môže začať nepríjemne škrabať v krku, naruší sa prehĺtací stereotyp. Reakcia môže prejsť do očí, do uší, na kožu aj na dýchacie cesty. Spustí sa vodnatá nádcha, suchý dráždivý kašeľ, vzácne dýchavičnosť, opuch hrtana alebo anafylaxia

Prejavy, teda klinické symptómy potravinovej intolerancie sú často podobné ako u potravinových alergií. Nejde však o reakciu imunitného systému, teda protilátok IgE. Reakciu nevidno hneď ako pri alergiách, ale oveľa neskôr, často aj s odstupom niekoľkých dní, takže si ju zo začiatku človek ani s konzumáciou danej potraviny nemusí spájať. Ide väčšinou o nedostatočnú tvorbu alebo úplne chýbajúci enzým rozkladajúci určitú zložku potravy. Táto zložka potom nie je v tele človeka dobre rozkladaná a hromadenie nezvyklých štiepnych produktov spôsobuje v tele problémy, metabolizmus si s nimi nedokáže v takom množstve poradiť. Najbežnejším príkladom je laktózová intolerancia, kedy je nedostatočne (alebo vôbec) produkovaný enzým laktáza, ktorý bežne rozkladá mliečny cukor laktózu z mlieka. Ďalšou veľmi známou a čím ďalej častejšou je histamínová intolerancia. Samostatnú kapitolu tvorí neznášanlivosť lepku, teda celiakia.

Miera klinických príznakov súvisí s vekom, množstvom skonzumovanej potraviny alebo zložky potraviny a so zložením črevného mikrobiómu. Záleží tiež často na genetike, miere stresovej záťaže, hormonálnom profile a prítomnosti rôznych iných ochorení, napr. kardiovaskulárnych chorôb, diabetu, autoimunitného ochorenia a pod.